Uprostred ničoho

Autor: Marie Stracenská | 8.11.2012 o 15:31 | (upravené 8.11.2012 o 15:53) Karma článku: 14,53 | Prečítané:  697x

Roky jazdím okolo. Najprv som si myslela, že tie náhrobky sú taká zvláštna propagácia miestneho kamenára. Vyrobil a vystavil, aby si každý všimol, čo všetko ponúka. Uprostred ničoho na zelenej lúke vedľa seba stojace pomníky. Lúka je veľká. Občas na nej zakotvia kolotoče, párkrát som tam videla chlapcov naháňať loptu. Oproti je družstvo. Nedalo mi. Vyzeralo to na dážď, do stromov, sa opieral vietor, ale bola som sama a neponáhľala sa, tak som zišla z cesty. A ona to vôbec nie je žiadna reklama výrobcu náhrobných kameňov. Všetko je inak.

                     

Obetiam holokaustu venujú obyvatelia obce píše sa na veľkom kamennom pomníku vpredu. Za ním v rade pravidelne stojí 17 ďalších náhrobkov. Pripomínajú  židovský cintorín, ktorý na tom mieste kedysi bol. Sú ošarpané, popraskané, odštiepené. Pieta zrejme občas ustúpi pokusom „aký tvrdý ten kameň asi je".

Podľa sčítania obyvateľov po Viedenskej arbitráži v roku 1938 žilo v Zlatých Klasoch vyše 260 židov, v okolí bolo viac iba v Šamoríne. Snažila som zistiť  prečo práve tu, v malej dedine, postavili svojim mŕtvym židom pamätník. Pomohol mi starosta. V roku 1869 žilo u nás 480 Izraelitov. V roku 1938 ich bolo len 267. Cintorín pre Izraelitov sa vytvoril na území za synagógou. Najstaršie hroby majú aj 200 rokov. Staršie mená rodín Izraelitov, ktorí u nás žili: Fuchs, Schwarcz, Ehrenfeld, Lowy, Lusztig, Reichenberg, Blau, Tauber, Gubi, Ehrenthal. Po vojne u nás zostal jeden Izraelit - Ehrenthal, ktorého manželka bola kresťankou a mali 3 deti. Neskôr sa odtiaľto odsťahovali.

Pred vyhladením bola celá tretina dediny židovská. Mali dokonca vlastnú školu. Preto tá pozornosť. Po vojne - neostal nikto. Ako ľahko človek zmizne. Zmiznú celé rodiny. Tak, že hoci na očiach všetkým stoja ich náhrobné kamene, ľudia chodia okolo a mnohí sa kameňov dotkli, už o tých, ktorým patrili, nič netušia. Pomníky pominuteľnosti. Myslím si, že sem vezmem svojich malých raz, keď sa ma opýtajú, čo je holokaust.  

      

                          

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?