Prečo by mal Abdul urobiť rozlúčkovú party

Autor: Marie Stracenská | 12.10.2012 o 8:48 | Karma článku: 13,67 | Prečítané:  3119x

 Abdul odchádza. So správou som prišla minule zo školy. A každý, komu ju poviem, ostane vyvalený - a smutný. Vážne odchádza? A kam, a prečo, to je škoda - reakcie sú rovnaké. Tak som sa ho išla opýtať. Áno, odchádza, prikývol. Ešte sa občas objaví, ale ide za iným biznisom, za ďalšou životnou výzvou. Nebude už v Šamoríne vyrábať a predávať najlepšiu zmrzlinu, koláče a torty na svete. Bude v Grobe piecť husi a kačky.

Bývať v malom meste je krásne. Vždy nájdem viac výhod ako mínusov. Aj toto je jedna z nich. Žijeme v meste, ale žijeme aj s ním. Poznáme sa. Stretávame, zdravíme, radi sa vidíme. A mnohí z nášho malého mesta máme radi rovnaké veci - tak, ako sa mnohým rovnaké nepáčia. Naše deti chodia do tých pár športových klubov, stretávame sa na rovnakých koncertoch a kývame si na pozdrav v tých istých obchodoch. „Ahoj, sestrička", mávajú deti na ulici pani z ambulancie a ona im usmiata odzdraví. Vieme, že táto pani patrí k pošte, táto k reštaurácii vedľa nás, iná učila malých v škôlke angličtinu a pán je v rajtkách preto, že robí pri koňoch v stajni na kraji mesta. Tak sme všetci poznali a mnohí mali radi Abdula. A jeho krásnu ženu, dve väčšie a jedno maličké dieťa.

Budú naňho spomínať mamy s deťmi, dával im do mištičky vždy trochu viac. Babičky s vnúčatami, ktoré nestíhali olizovať rozpustené kvapky z koncov kornútkov. Tety, sediace pri nových klebetách a výborných veterníkoch po ceste z práce. Chlapíci rozbiehajúci ďalší deň pri raňajkovom prese za stolíkmi na námestíčku. Mamy a ich dospelé dcéry, každá pred sebou voňavú čokoládu v šálke s obrovským kopcom šľahačky. Aj preto by mal Abdul urobiť rozlúčkovú party. Aby sme sa mu mnohí mohli poďakovať za útočisko v detskom kútiku, šľahačku namiesto zmrzliny, keď deti bolelo hrdlo, stretnutia s priateľmi a hrdý pocit, ktorý sme mali pri každej návšteve, ktorá k nám prišla a po zmrzline u Abdula sa pýtala, kedy môžu prísť zas. Za priateľské prijatie, automatické tykanie a vždy úprimný úsmev. Za to všetko by sme mu mnohí prišli potriasť rukou.

„Ešte to musím stihnúť, kým tam je", povedala mi kamarátka a šli sme si spolu dať kávu. U Abdula nekončí, bude tam niekto iný. No U Abdula bez Abdula to už nebude celkom ono. Naše malé mesto s Abdulom stratí kus svojho ja. Všetci sme súčasťou sveta okolo nás.  Niektorí, keď odídu, nechajú po sebe prázdne miesto. Abdul nám bude chýbať. Ale vďaka tomu, že odchádza, som si uvedomila ďalší dôvod, prečo je bývať v malom meste krásne. Vo veľkom meste by som si možno ani nevšimla, že nejaký zmrzlinár sa odsťahoval. Vo veľkom meste by som si tak veľmi neuvedomovala vzácnosť ľudí okolo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?