Tato: No... Včera sa ti škaredé snívalo. Plakal si.
Drobec: Hm, v noci sa niekedy bojím.
Tato: Bojíš a potom prídeš spať k nám. Tak vidíš, pozrieš si to inokedy, keď budeš väčší.
Drobec: Aj ty sa bojíš a pozeráš sa na strašidelné veci. Prečo dospelí môžu?
Tato: Dospelí sa už neboja.
Drobec: No určite, veď ty sa bojíš viac ako ja.
Tato: Ako si na to prišiel?
Drobec: To je ľahké. Prečo by si potom stále spal s maminkou, keď už si veľký?