Košieľka

Autor: Marie Stracenská | 1.8.2012 o 8:48 | Karma článku: 26,61 | Prečítané:  6142x

„Môžem ti niečo pošepkať, maminka? Ja by som chcela nočnú košieľku." Takto to vravela, spomínam kráčajúc obchodom. Máme chladný byt, samú by mi nenapadlo ju malej kúpiť. V jej čísle len jeden model, obyčajná, žiadny super obrázok typu Hello Kitty. Snáď to prežije.

„Maminka! To je úžasné!" Rozbaľuje a hneď si ju oblieka. Točí sa v nej ako kedysi v šatách á-la princezná Bella, ktoré som ušila. Nedá ju dolu ďalších niekoľko hodín. A o pár dní mám problém. „Vyperieš ju, ale môžem si ju večer zas obliecť, však?" Fialová košieľka s bielymi srdiečkami dlhá až po členky. Vyzerá v nej ako špagetka na nožičkách špičkami do seba. „Julinka, a prečo máš práve tú košieľku tak rada? Veď máš veľa pekných pyžamiek." „Lebo aj ty máš na spinkanie košieľku, maminka. Teraz môžem byť ako ty."


Krásny vek, keď si dieťa myslí, že mama je najlepšia na svete a všetko, čo urobí je dokonalé. Aj ty máš takú a môžem byť ako ty... Napíšem si tie slová a odložím. A raz, o desať - štrnásť rokov, ich nájdem. A poviem si - to drzé stvorenie, ktoré je presvedčené, že mama je najväčší lúzer a vôbec nič nechápe, je moja malá princezná. Spomeniem si na malú fialovú košieľku a pôjdem zbojníčku objať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme pripravení na všetko. Aj na Trumpa

Buď ho nahradí Mike Pence, alebo bude hviezdiť vo vlastnej reality show.

SVET

Urážky, samochvála a bez plánu. Kam dovedie USA trumpizmus

Medzi republikánmi už neplatí konsenzus z Reaganovej éry.


Už ste čítali?