Kôň a horseman

Autor: Marie Stracenská | 4.7.2012 o 8:52 | (upravené 4.7.2012 o 9:01) Karma článku: 11,33 | Prečítané:  608x

Od koní to nesmrdí - tvrdila sestra, keď som si rukou zapchávala nos pri tom, čo som jej vykladala tenisky na chodbu. Mali sme medzi štrnásť a sedemnásť a ona chodila jazdiť. Domov vždy navliekla na podrážkach hnoj a v šatách prach a pach konského potu. Čo by mi asi teraz povedala, keby ma videla ako fučím, podopieram vidly a nechávam oddýchnuť ruky, kým sa gazda vráti s prázdnym fúrikom. Potom sa zas do vidiel opriem, po kroku budem odchyľovať zo zeme vrstvy konského trusu zlepené slamou a nakladať na fúrik veľké koláče hnoja. Naozaj to nesmrdí, po desiatich minútach už nie. „Ja to tu mám tenšie, tu žerú - ty to máš blbé. Tam, kde si, majú zadky", usmieva sa priateľka. Kydáme spolu. Ona často, ja po prvý raz. Zaprieť sa, nakloniť vidly, vypáčiť, naložiť. Neťahať chrbtom, radšej rukami.

Začínajú ma bolieť prvé mozole. Vystriedam vidly za lopatu, chcem zhrnúť malé zvyšky. Ťažká je strašne, to nebol dobrý deal. Tak zas vidly. Krok po kroku. Ostáva po nás čisto, dosky čakajú na čerstvú podstielku. Zozadu ku mne prichádza kôň a dýcha mi na krk. Uhni, zlato, nerada by som ti zaryla do kopyta. Pchá mi svoju obrovskú hlavu pod pazuchu - nikdy som koňa tak blízko nemala a nikdy som si nemyslela, že by som sa mohla tak nebáť. Ruky začínajú páliť, nos nič necíti, chrbát bolí pri narovnaní - tak sa nenarovnávam.  Nohy čvachcú v kadečom, smrdieť budem až do dediny. Od hnoja a potu, aspoň, že sa nepráši.  Ešte tri metre, ešte posledný. Hnoja je plná vlečka, o chvíľu ju odvezú na pole.

                

Večer  z tej maštale vybehne kôň, ktorý ešte nikdy nepoznal sedlo. Pán ho naženie do kruhovej ohrady, začína sa výcvik. Zvieraťu treba ukázať,  že odteraz bude počúvať človeka. Je to fascinujúce divadlo. Súboj pohľadov človeka a koňa, porovnávanie vôle, nemé preťahovanie sa kto z koho. Muž ženie zviera dokola - chodí vnútorným kruhom, stále sa naň díva a máva plašičkou. Zviera kluše a cvála, nechce sa podvoliť. Muž zvieraťu stále mení smer a to musí počúvať. Nechce. Vzpína sa,  vzpiera, stavia na zadné. Horseman Paľo neuhne, tak dáva najavo svoju prevahu. Kôň sa obrátil, bod pre chlapa. Teraz cválal príliš rýchlo, muž nestihol nadbehnúť a zastaviť ho - bod pre zviera. Behajú tak už pol hodiny. Kôň sa začína stále častejšie zastavovať. Skloní hlavu, odhryzne trs trávy a jedným okom pozoruje muža. Musí sa pozrieť oboma - a čakať na pokyn, vysvetľuje muž. A ďalej neúnavne krúži ohradou a prenasleduje ho, magnetizuje očami. Po hodine majú obaja dosť. Kôň už tuší, že odteraz nič nebude tak ako predtým. A muž vie, že za týmto tvrdohlavým zvieraťom sa ešte veľa nabehá. Ale bude to poslušný, disciplinovaný kôň, hovorí, keď ho odvádza späť do stajne.

„Pozri, pozri, čo si spravila", ukazuje priateľka večer. Na novej slame v stajni leží kôň a prevaľuje sa. Keby som bola znalec, možno by som fundovane dodala - labužnícky. Takto je to len laický názor, ale chcem si to myslieť. Pozriem si na ruky. Viem, že sa ráno bude vstávať fest ťažko a zle sa mi bude aj čokoľvek držať. Dnešok bol plný koní. Bol to dobrý deň...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?