Na jeseň tu kupujem úžasné korenia - takú červeno červenú sladkú papriku v žiadnom obchode nedostanem. A pred Veľkou nocou, keď ešte nebolo tak teplo, sme tu našli aj slaninku a údené - poctivé domáce. Aj tí, čo sa obyčajne ponáhľajú, tu spomalia. Trhovníci špásujú medzi sebou, posúvajú si zákazníkov - „Ja už nemám patizóny, ale tu suseda, viete jaké sú šťavnaté? Ani lúpať nemusíte, len nastrúhať, na polievku, na omáčku..." „Nemáte dvacat centov? Nabudúce dáte." „Také sú tí, tekvičky! Ochutnáte, vrátite po ďalšie!" Milujem trh v našom malom meste.
Ešte pozriem čerstvý špenát, neviem sa ho dojesť. Na chodníku obchádzam naskladané sadeničky - uhorky, melóny, baklažán. Pred nimi na chodníku kriedou napísané sumy. Nestojí to tak veľa, sama si dopestovať. No, nestojí. Kúpiť tú sadeničku je najmenej... Ten chlapík ťažko zmyje špinu spod svojich nechtov na mohutných rukách. Bude tu celé leto. Určite sa s ním vďačne ešte veľakrát uvidím.