Univerzita

Autor: Marie Stracenská | 25.4.2012 o 8:42 | Karma článku: 23,31 | Prečítané:  10350x

Pozvali ma na fakultu spoločenských a sociálnych vied na univerzitu do Brna. Dva mesiace dopredu pani zodpovedná za projekt ladila detaily. Načasovanie, požiadavky na študentov, moje predstavy. Akú budem potrebovať techniku, pýtala sa mailom a pridala link na fakultnú požičovňu. A ďalší link na rôzne vybavené učebne, nech si vyberiem, kde by som chcela školiť. Na stránke požičovne techniky som prerolovala len prvé dve strany - tie mi na zoznam kamier, statívov a mikrofónov úplne stačili. Okrem toho ponúkali audiotechniku, foťáky a veci, ktorým ani nerozumiem. Všetky učebne vyzerali plne vybavené počítačmi. A strižňu chcete na kedy, pýtala sa pani ďalej. Strižňu? Vy máte strižňu? Máme a potrebujem vedieť, či vám deväť počítačov so strihacími programami bude stačiť. Deväť? Rátala by som tak s troma... V posledných mailoch pridala mapky cesty k hotelu a ku škole. Odchádzala som dokonale informačne vybavená, s úžasným pocitom istoty, že určite bude všetko tak, ako má byť.

Máte všetko, pýtala sa pani z projektu pred začiatkom niekoľkokrát. Technik skontroloval so mnou, či veci fungujú. Študenti sa podľa očakávaní schádzali pomaly. Deväť prvákov a druhákov, dve z nich Slovenky. Strávili sme spolu dva dni. V škole aj v teréne. S požičanou technikou, v počítačovej triede aj dokonale vybavenej strižni. Škola sídli v secesnej budove, pred piatimi rokmi zrekonštruovanej. Steny ozdobené fotografiami a obrazmi, chvíľami som sa cítila ako v múzeu s moderným umením. Nový mobiliár, zasklené nástenky, nikde žiadne ošklbané papierové oznamy, všade dokonale čisto. A ticho. To ma prekvapilo najviac. Hoci som stretala veľa študentov, nehučali, hovorili polohlasom alebo si niečo písali na počítačoch pri stolíkoch v pracovných kútikoch, na každom poschodí ich je niekoľko. „So žiadnou školou na Slovensku by sme nemenili", povedali mi dievčatá zo Slovenska. Ani sa im nečudujem.

Dva dni sme debatili, nakrúcali, strihali, rozoberali, porovnávali. Chceli sme končiť okolo piatej popoludní, obidva dni sme sa rozchádzali po šiestej. Asi to pre nich malo význam, hrialo ma. Rozlúčili sme sa, zbalila som si veci, posledný raz sa obzrela po učebni strižni - tak, späť do reality. Odchádzala som a oči mi padli na nalepené upozornenie na dverách. Prosíme zhasnite, vypnite počítače, upracte, bla bla. A v poslednom riadku poznámka: Pamätajte, že sme Masarykova univerzita a hlásime sa k odkazu a ideálom TGM. Okolo mňa prechádzala dievčina a pýtala sa kamarátky - nevieš, kde je najbližší kôš na plasty?

Poznáte teóriu rozbitého okna? Hovorí, že ak sa na budove rozbije okno a nezasklíte ho hneď, onedlho budú rozbité všetky. Tak chátrajú sídliská. Tak tu buď niekto neustále „zasklieva okná" alebo platí iná teória - kultivované prostredie vytvára kultivovaných ľudí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?