Z vlaku

Autor: Marie Stracenská | 22.2.2012 o 12:07 | Karma článku: 10,35 | Prečítané:  2073x

„Nespi, šak si spala od siedmej do obeda! Nemáš toľko chlastať." Dievčina, čo sa doteraz opierala o plece priateľovi ďobne do kolena dlhočiznej nohy kamarátky oproti.  „Nespím. Ale šak už dve hodiny tu kysneme." „A ešte hodinu budeme." „Bože! Pomaly to ide!" Jedna dievčina zaujme pozíciu v podpazuší priateľa, druhá posunie hlavu z ľavej k pravej opierke. Obidve vyťahujú mobily a ťukajú do nich, asi správy kamarátom.

„Ako dlho? Nech sa páči. Áno. Trnavský. Dvanásťtisíc. Vydatá. Nie. Áno. Áno." Pani s knihou evidentne zavolal niekto z prieskumnej agentúry. Hovorí polohlasom, ale v tichom kupé odpovede znejú ako výkriky. Po pár minútach zloží a znovu otvorí knihu. Záverečné stránky dočíta pol hodiny pred cieľom. A tak zas vyťahuje telefón a na posledných kilometroch si čistí zbierku fotiek detí, čo sa tam za posledné mesiace nazhromaždili.

Pri uličke na opačnej strane sedí vysokoškolák. S notebookom na kolenách zapojeným k mobilu niečo hľadá, prezerá rôzne stránky a píše. Potom telefón odopne od počítača, priloží k uchu  a konzultuje  so spolužiakom na diaľku.

„Môžete sa ešte posunúť?" „Nie. Nemôžete ma obísť?" Slečna, ktorá sa prvá pýtala prekvapene pozerá. Druhá neochvejne drží pozíciu pri okne, opiera sa a robí si pohodlie - v rámci niekoľkohodinového státia v uličke. Na hlave kapucňa, že je dievča hovorí len žiarivo zelená kabelka cez plece. V ušiach slúchadlá, kábel vedie k mobilu vo vrecku.

Keby sa otočila, videla by priamo do lona mladíkovi v čiernom. Oboma rukami sa dotýka displeja a prehadzuje zľava doprava desiatky obrázkov tej istej dievčiny. Na niektorých záberoch si zakrýva tvár. Mladík to robí už pol hodiny. Evidentne mu na dievčati záleží.

Chlapec vystúpi a nahradí ho červenovlasá slečna. Mobil vytiahne z vrecka skôr než si vyzlečie bundu. Ten vzápätí zazvoní. „Haló? Haló? Čo je s tým..."  Zazvoní zas. „Haló? Nepočujem ťa." Slečna si sadá, mobil v ruke. Ešte niekoľko hluchých pokusov. A, konečne. „No čau! No, tak asi o pätnásť minút. Ok. Vpredu počkaj. Čau!"

Oddelení len pár centimetrami vzduchu. Svety zatvorené do škatuliek s číselníkmi a dispeljmi. Hradba postavená z maličkých tehličiek. „Spájame ľudí..."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?