Starý matrac

Autor: Marie Stracenská | 28.1.2012 o 12:08 | Karma článku: 6,23 | Prečítané:  1027x

Pohodlný, veľký, tvrdý. Netlačí zboku ani spredu. Matrac na mojej posteli je zdravý a  veľmi telu prospešný. A predsa. Aj dnes som sa ráno zobudila s pocitom - že by som radšej ležala na celkom inom matraci.

Bol v strede prehnutý, tvrdý, ležal na mriežkovanom kovovom rošte a tlačil aj keď pre zmäkčenie na ňom ležala molitanová vrstva. Hoci bola posteľ letiskom, v prostriedku ju predeľovala lata. Keď som cez ňu v noci zabudla prehodenú nohu, do rána stŕpla alebo sa na nej vytvorila modrina. Drevená doska bola aj zboku a vpredu mala posteľ vysoké zdobené čelo. Dlhá bola asi meter sedemdesiat, ja mám o štyri centimetre viac. Keď som sa chcela natiahnuť, musela som ležať šikmo. V záhlaví bola vitrína, ktorá pri vrtení alebo náraze občas zacinkala a šuflík v stolčeku pripojenom k boku voňal štipľavou čínskou mastičkou a vydával šepotavý zvuk. Bola to majestátna posteľ. Tmavohnedé drevo dodávalo tomu kusu nábytku, ktorý zaberal celú babičkinu spálňu vážnosť. Keď sme boli so sestrou malé, bola pre nás ako obrovská loď, kde sa dal stráviť aj celý deň.

Ako dievčatko som si líhala vedľa, na rozťahovaciu posteľ. Na túto, veľkú, som k babičke prišla až ako dospelá. Prvú noc som odtrpela. Ako na tom, pánečky, mohli kedysi ľudia spávať? A ešte sa aj milovať? Príšerne nepohodlné! Po pár mesiacoch som si zvykla a potom sa už tešila - na babičkin tichý a pokojný dych vedľa, vôňu dreva aj nadýchaných perín. Na jemnej obliečke boli pestré kvety a po tých rokoch pomaly trhala - ale nechcela som ju vymeniť. Vstávala som vždy oddýchnutá. Napriek nepohodliu.

Pred dvoma minútami zazvonil budík. Och. Ležím na mojom skvelom pohodlnom matraci a za zatvorenými očami to začína vlhnúť. Pretriem si ich, otvorím, posadím sa a odštartujem ďalší z rýchlych dní. Dní, v ktorých som vždy zodpovednou pracovníčkou. Starosťami zavalenou mamou. Gazdinou, organizátorkou, človekom, ktorý má mať odpoveď na väčšinu otázok a predpokladá sa, že zvládne každý stres. Že pomôže, keď treba a keď prestáva vládať zaradí vyššiu rýchlosť.

Ten starý matrac vzal čas... Ako veľmi by som aspoň na chvíľu chcela byť zas tou študentkou. Ktorá sa zobúdza na nepohodlnom matraci na posteli z tmavého dreva.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?