Načo sú rozprávky

Autor: Marie Stracenská | 17.1.2012 o 7:44 | Karma článku: 11,90 | Prečítané:  746x

Sústredím sa na dej, úplne. Sama mám zimomriavky, keď čítam, ako sa objavil lev s hrozivou hrivou, ale deti mali pocit, že im je pekne a nič zlé im nehrozí. Bála sa len zlá čarodejnica, konečne, myslím si, dlho to vyzeralo, že je na koni. Poznám ten príbeh, ešte sa zamotá. Viem, že kapitoly sa končia uprostred deja a malí ešte nemôžu urobiť to, čo pred časom ja - že jednoducho neprestanem čítať, kým nedôjdem na koniec. Jedna kapitola. Alebo dve. Keby tieto dohody neplatili, každý večer by som od čítania zachrípla.

Nerada o tú večernú polhodinku prichádzam. Sadneme si na široký gauč a vmestilo by sa k nám ďalších päť detí. Nalepení na seba pozeráme do knihy. Malí mi otáčajú stránky a ak je obrázok, vždy sa trochu zdržíme. Ešte dve stránky. Ešte pár minút. Spomalím. „No, tak čo? Tak čo ten lev?",Matúško dychtí po deji, hltá každé moje slovo, napätý ako strunka. Julinka úplne uvoľnená ma chytí pod pazuchu, hlavičku položí na moje plece: „Maminka, a ten lev je veľký? A to je naozaj? A tie deti naozaj žili?" Odpovedám. Čítam ďalej. A môj vnútorný počítač ukladá všetky tie vône, dych po zubnej paste a jemnučké pyžamko, teplé dotyky a malé vrásky chlapčenskej ruky. Malý prštek na obrázku, nevidím cez neho všetky písmená. Závoj zvlnených vláskov na spodnom leme stránky. Tŕpnuca noha, ako mi cez ňu leží Julinkina.

Pokojná polhodinka sa končí. Dočítam kapitolu, vsuniem záložku, zaklapnem väzbu. Teraz už naozaj čaká len spánok. Chvíľu šramot, potom už len tiché odfukovanie. Spať pôjdem aj ja usmiata.

A vraj sú rozprávky pre deti...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?