reklama

Nárcie

Tráva  pod lesom je sivá. Od srieňu, ráno mrzlo. Ideme s priateľkami na miesto, o ktorom som nikdy nepočula. Predstavujem si ho trochu rozprávkovo, volá sa tak - Nárcie. Odbočíme z hlavnej za dedinou, prejdeme cez zákrutu a nechýba veľa, minuli by sme to.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Kopec, po ňom vedú schody. Celkom dole pôdorysy dvoch domčekov, z každého vyčnieva niečo ako zvyšok komína. Veď to je naozaj ako od rozprávkových domov. Ale keď prídem bližšie zistím, ako sa mýlim. Na tomto mieste vypálili hitlerovskí nacisti v marci 1945 dom číslo 850 - čítam na tabuľke. Pod textom šesť mien obetí. Žiadna rozprávka. Smutné spomienky.

Osadu tvorilo podľa pamätníčkov päť domov. Od jedného po sedem ľudí v každom. Dva stoja bližšie pri sebe, to bola asi blízka rodina. Dva sú pod kopcom, jeden trochu bokom. Okolo zvyškov domov sú aj dnes jablkové stromy. Takto na jeseň možno oberali všetci spolu, piekli voňavé koláče a lisovali šťavu. Po večeroch z komínov stúpal drevený dym a prevaľoval sa nad dolinou s potokom, kam asi chodili po vodu. Tam, kde sú dnes už mladé osiky, mali možno dvory a v nich malé gazdovstvá. Takto na samote sa bez nich ťažko mohli zaobísť. Skrytí medzi stromami, bokom od ostatných. Nečudo, že tu hľadali pomoc partizáni. A vraj ich tu vojaci našli. Partizánov zaživa upálili a osadu úplne zničili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudí z tých domčekov tu akosi stále cítiť. Nie sú to len mená na tabuľkách. Tu ich bývalo veľa pokope, určite aj deti. Nechce sa mi hovoriť, rušiť to miesto. Rozmýšľam nad nimi, kým kráčam od jedného pamätníčka k druhému. Možno aj vtedy v marci na sklonku vojny bol podobný deň. Tráva ešte biela a od úst išla para. Pokojný začiatok jari. Ženy mysleli na to, čo uvaria, chlapi, že treba hospodárstvo obstarať. To, čo sa udialo keď prišli vojaci, si predstaviť neviem. Namiesto osady ostali len zhoreniská.

Nárcie. Nikdy som o nich nepočula. Odkiaľ som mala? V škole sme sa neučili a vyrástla som na opačnom konci krajiny. Tam sme mali svoje vlastné smutné príbehy. Koľko takých miest u nás je... Ticho pozerám na to, čo ostalo z domov 849, 850, 851, 852 a 853. Len pokoj, tráva a kamene. Je mi smutno. Takéto miesta a ľudia, ktorí tu žili, si zaslúžia, aby sa o nich vedelo.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu