Stretla som takých, veľakrát. Vždy ma to poteší. O Picassovi sa s nimi neporozprávam, jeho podpis poznajú len z kapoty auta. Ani derivácie by asi nevyriešili. Ale. Vedia naostriť nôž, presne porátajú koľko dreva treba na dlhú zimu - a aj ho narúbu, opravia si spojku na staršom aute a zvládnu vykvasiť dobré slabšie víno. Namontovať práčku im trvá štvrť hodiny, doma majú police, ktoré sami vyzerali a navŕtali. Vedia, kedy treba pozbierať zemiaky z poľa a či už nie je neskoro zasadiť paradajky a aj čo najlepšie zahojí zodreté mozole.
A ešte jednu vec som si všimla. Ani jeden z nich nemá na ruke obrúčku, prekážala by. Ale o svojich ženách hovoria pekne a hlas im pri tom vždy trochu znežnie.
Musím si dať záležať. Ako správni chlapci z dediny vedia aj to, ako sa varí a chutí správny guláš. Tak nech si ja, dievča z mesta, pred nimi neurobím hanbu :)