Kamienky

Autor: Marie Stracenská | 17.10.2011 o 13:13 | Karma článku: 19,35 | Prečítané:  1946x

„Maminka, tu máš." Keď idem niekam na viac ako bežný pracovný deň, zvyknem malých vystískať a vybozkávať trochu silnejšie. Aj oni ma dlhšie držia. A potom mi dávajú niečo svoje - kedysi to boli kresbičky, natrhané kvetinky, gaštany - aby mi nebolo tam ďaleko smutno. Nechcela som ich brať len tak pro forma. Vziať si ich, ale hneď niekam založiť, aby neprekážali.

A tak sme vymysleli kamienky. Obaja mi našli jeden -  primerane veľký, aby sa nestratil, ale zas tak, aby som ho uniesla. Julinkin bol úplne žeravý, keď ho dvíhala zo záhradky pred našimi dverami. Obidva spolu sa mi vojdú do dlane. Keď ju zavriem, cítim biele chladné steny a tie sa rýchlo zohrejú. Dva kusy kremeňa, jeden svetlejší od druhého. Od mojich drobcov. Vždy si ich dám do kabelky tak, aby som ich nevytrúsila. Po ceste ich vyložím a dám na kraj skrine. Tam čakajú na svoj ďalší výlet. Sprevádzajú ma na cestách, ako by s nimi boli aj moji malí zbojníci.

„A máš kamienky, maminka?", odchádzam a malí sa ma pýtajú vo dverách. Mám, jasné. Balím ich ako prvé. A celý čas, kým som preč, mi pripomínajú - že najdôležitejšie je vrátiť sa späť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?