Prečo neplačú...

Autor: Marie Stracenská | 23.9.2011 o 14:40 | Karma článku: 12,85 | Prečítané:  1947x

Vraj chlapi neplačú, povedal. A spodná pera sa mu chvela a v ruke nemal držať papier, lebo prsty sa mu triasli tiež. Pozerala som naňho a bolo mi smutno. Ale bola som rada, že nie som chlap. Prečo by nemohli plakať, spýtala som sa. Lebo to tak je, odpovedal. Neplačú. To, o čom sme hovorili, vôbec nebolo veselé. Svoje slzy som pokojne pustila, nešlo ich udržať. On sa veľmi snažil. Oči mal červené, vlhké, ale dokázal to. Zas ten plač zadržal vnútri.

Videla som plakať otčíma, keď mu umrela mamka. Plakal môj bývalý priateľ, keď sme sa po dlhých rokoch rozchádzali. Slzy v očiach mal aj kamarát, keď rozprával, ako ho oklamala a podviedla milá. Aj kolega, ktorému navždy odišiel dlhoročný priateľ. Chlapi plačú, viem. Vtedy, keď je najhoršie. Na vtedy si všetky tie žiale odkladajú. A potom pustia vodopád.

Ako dobre, že nie som chlap. Že môžem slzy pustiť hocikedy, keď je zle alebo potrebujem úľavu. A neviem, kto kedy vymyslel, že chlapi neplačú. Lebo keby plakali nielen vtedy, keď je najhoršie, možno by im bolo na svete ľahšie. A ženám, ktoré aj chcú pomôcť, len netušia,  by to uľahčili tiež.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?