Dlhá cesta domov

Autor: Marie Stracenská | 1.8.2011 o 11:23 | Karma článku: 26,09 | Prečítané:  4180x

Prááásk! Strhla som sa a strašne sa zľakla. Človek desať minút po polnoci premýšľa o živote a o svete a nechá sa unášať fantáziou. Motor auta pokojne vrčí, jazda plynulá. A zrazu ohromný náraz do pravého boku. Manžel za volantom sa snaží zvládnuť manéver a vyhnúť sa šmyku, zastavuje. „Niekto nám nedal prednosť", hovorí až prekvapivo pokojne. Ten niekto ide pomaly za nami. Keď zastaneme, pribrzdí tiež - ale kým stihneme vystúpiť, pohne sa a je preč. Kurnik! Prší, je hnusne zima, neskoro a domov ešte asi tri hodiny. „Ako je to na policajtov? 158?"

Ubehnú asi tri minúty. Ledva si stíhame dať reflexné vesty. Autom s majákmi prichádzajú dvaja muži. Jeden s baterkou obzerá naše pokrčené plechy a odchádza na miesto, kde sa stal náraz. „Možno tam budú nejaké odpadnuté zvyšky." Druhý ostáva s nami. Ospravedlňujúco vysvetľuje, že ak toho druhého vodiča nenájdu teraz operatívne, neskôr to bude ťažké. A že sa to potom málokedy podarí. Chytá ma zúfalstvo. Ako chcú v meste nájsť tmavé auto, ktoré už dobrých desať minút môže smerovať vysokou rýchlosťou bohviekam? Policajti kmitajú, to hej, ale - toto asi nevyjde... Prvý sa vracia, v ruke plastová maska z forda. „Kam odbočil? Počkajte." Z vysielačiek sa ozývajú chrčivé hlasy. „Asi ho máme. Poďte s nami." Sadáme do auta, na ktorom sa nedajú zatvoriť  zadné dvere a o chvíľu parkujeme kúsok od toho, ktoré nás tak nechutne trafilo. „Musíme to všetko spísať. Zatiaľ, prosím, počkajte. Potrvá to asi dve hodiny." Au! Je skoro jedna po polnoci. O únave nemôže byť reči, ale tušíme, že sa vráti. Policajt je vecný, milý a robí, čo môže, aby nás upokojil. Chápavo vysvetľuje, že druhý vodič nafúkal skoro tri a pol promile, aj jedna z jeho spolujazdkýň má vypité. Treba zaznamenať, čo sa stalo, rýchlejšie to nejde. Neraz som slúžila nočné - ako recepčná aj moderátorské v rozhlase. Vždy som bola ospalá. Tento podplukovník vôbec nie je. Záznam je hotový niečo po tretej. Pršať neprestalo, premrzli sme a sme grogy. Domov to máme asi 220 kilometrov. To bude dlhá cesta... „Dávajte si pozor." Policajt nám ešte kývne cez okienko.

Nemám ich rada, keď mi dávajú pokutu - hoci viem, že som urobila chybu. Nemám ich rada pri náhodných kontrolách, keď ma nechajú pobiehať okolo auta a triasť sa od zimy. Teraz nás milo prekvapili. Všetci tí včerajší noční policajti boli veľmi slušní. A užitočne rýchli.

Nevieme, ako to všetko dopadne. Je to jasné - chlapík narazil, z miesta ušiel a vzápätí nafúkal. Ale - ktovie. Oprava nášho starého auta bude drahá a je to zbytočná komplikácia. Ale keď si vybavím tých policajtov, vravím si - at least something. Po prvý raz som mala osobný silný pocit, že sa naozaj starajú, snažia a sú tu pre občanov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?