Jazva

Autor: Marie Stracenská | 13.7.2011 o 11:07 | (upravené 13.7.2011 o 11:19) Karma článku: 10,98 | Prečítané:  1832x

Ako môže batoh vŕzgať? A tak odporne? Pri každom kroku, kurnik. A ešte sa mi aj sandály trhajú. A to nás čakajú ešte tri dni. A prečo som stále ja tá pomalšia? Huch, to fakt tento kopec? Frflem si popod nos, rozladená a precitlivená - veď som chcela byť taká dokonalá a očarujúca!

Konečne prázdniny, voľno, podarilo sa nám zladiť si pár dní, skoro týždeň... Ideme do Moravského krasu, povedal. Kde budeme spať? Hocikde. Zbaľ sa kompaktne. Skúsila som. Málo. Môj ruksak je dvakrát väčší od jeho. Ale som statočná, čo som si vzala, to unesiem. Vlečiem to už tretí deň, v nohách kopa kilometrov. Myslela som si, že budem robiť koketné oči, každú chvíľu niekam zapadneme pomaznať sa, budeme piť skvelé studené pivo a napchávať sa zmrzlinou... A dopadlo to tak, že sa furt niekam trepeme a potom padám únavou. Nohy špinavé, tričká smradľavé, spotené vlasy, na ľavom palci na nohe pľuzgier ako hrom. A spíme naozaj tak dobrodružne. Prvú noc v krčme. Výčapník sa stavil s kamarátom, či som chlap alebo žena. To mám za to, že som dala dolu vlasy a nosím voľné tričká. Krčmár prehral, pomohli sme mu zaplatiť stávku a on nás za to nechal prespať. Druhú noc sme strávili na lúčke pred domom horára. Ráno nám jeho milá pani urobila hrubizný chlieb s maslom a medom. Kde dnes? Neviem. Asi len tak, pod širákom. Romantika. Môže povedať niekto, čo to nezažil. Ale možno zajtra prejdeme aspoň kúsok cesty vlakom...

Som silná, vydržím, on to tak chce a ja to zvládnem. Chcela som spoločné túlanie, chcela som byť s ním, tak predsa nebudem reptať. Ten kopec je hnusný! Raz, dva, tri, štyri, päť... Keď už fakt nevládzem, pomáha mi počítať. Pozriem sa dopredu, skúsim odhadnúť koľko je to metrov a potom rátam kroky - či sa trafím. Potom už dopredu nehľadím, obzriem sa až na konci. Sedemdesiattri, sedemdesiatštyri... Och! Stopäť, stošesť, stosedem... Au! Kde sa tu vzal ten hnusný krík! Prečo lezieš cez hloh? - smeje sa drahý. Strašná sranda! Obrovský krvavý škrabanec cez celé pravé predlaktie, natrhnuté tričko. Ani ma nepoľutuje. To je život...

Večer je na predlaktí dlhá chrasta. Keď zlezie, zmení sa na jazvu.

Je po prázdninách. Vonku sa začínajú jesenné dažde. Podchvíľou mi padnú oči na jazvu od hlohu, usmejem sa. To bol ale pekný výlet.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?