... pekná - povedalo moje kŕstňa Alica, keď malo asi šesť rokov. „Moja mamka je pekná, každá maminka má byť pekná, najkrajšia na svete." Aj ja som si to myslela o svojej, keď som bola malá. A myslím si to stále. Žiadna žena nebola krajšia, než mama. A nehovorím o tvári bez vrások a bezchybnom tele.
... voňavá. Mliekom. Dobrým nedeľným obedom a sladkými koláčmi. Bublinkovým šampónom po večernom kúpaní. Jemnou vôňou čerstvo vypratých šiat. A potom sa k nej drobci pritúlia a povedia: „Maminka, ty si krásne voňavá." Najkrajšia lichôtka na svete.
... trochu oškretá a neumyteľne špinavá. Aspoň občas. Aby nebola iná, než malí zbojníci. S modrinou od behania za loptou, škrabancom z lapania detí, keď lozia po strome. S hnedými škvrnkami na nechtoch od oberania čerešní. A modrým fľakom na zápästí od spoločného maľovania obrázkov.
... často ako encyklopédia - vyžadujú malí skoro každý deň. „Maminka, prečo cibuľa štípe?" „Ako sa cvičí kung fu?" „Podľa čoho vieš, že dnes bude pekne?" „Ako sa volá tento gormit?" „Vieš nakresliť veveričku?" „A čo urobil Ježiško také zlé, že ho ukrižovali?"
... usmiata - povedal môj muž veľakrát bez slov. K takej mame sa pekne vracia, rozpráva sa s ňou, radí, mazná.
... flexibilná - zhodujú sa známi. Odviezť? Nakúpiť? Vybaviť? Zorganizovať? Zohnať na poslednú chvíľu? Jasné, spoľahnite sa.
... zábudlivá - hovorím si sama. Čo po tom, že večer malí hnevali? Že neposlúchli a nechcelo sa im upratovať? Že vystrájali bez miery a zas som musela kričať? Je ráno, všetko je preč, začína sa ďalší deň. „Dobré ráno, zbojníčkovia," sa nedá inak než s úsmevom. Pre krajší deň ich aj môj.
... neporiadna - hoci babička by sa so mnou asi pohádala. Ale - je lepšie práve teraz nevysávať, lebo sa skrývame. A teraz varíme s deťmi, číže múka je všade, cukor je všade, tvaroh sa vykydol, vajíčko rozbilo... A čo?
... silná - vravia moje priateľky. Lebo - lebo to tak musí byť, aj keby stokrát nechcela.
A ešte... Mamy vedia. Ešte by sa toho našlo veľa, veľa.