Býval to antikvariát

Autor: Marie Stracenská | 4.7.2011 o 14:48 | Karma článku: 6,87 | Prečítané:  1522x

Býval to antikvariát   Ostalo mi strašne smutno. Zmizlo niečo z mojich študentských rokov, asi nenávratne... Od kamaráta sa ku mne dostali staré platne. Také tie hrubé a ťažké. Po babke. František Krištof Veselý a podobná liga. Babka bola klasik, platní je celá veľká škatuľa. Odnesiem do antikvariátu, tešila som sa. Dávno som v žiadnom nebola, ale kedysi som si tam kupovala celkom pravidelne krásne veci. Aspoň mám dôvod na návštevu.

Platne, platne. Hľadala som na internete, kde ich budú možno chcieť - nie každý antikvariát ponúka aj hudobniny. Do dvoch som napísala krátky mail s ponukou. Bez odpovede. Nevadí, zájdem. Antikvariát pri Justičáku bol vždy istota.

Platne som vozila pár dní v kufri, naložil ich tam manžel - škatuľa je ťažšia ako moje väčšie dieťa a nechutne hranatá. Pri Justičáku sa vždy parkovalo komplikovane, ale mala som šťastie, podarilo sa mi zastať asi sto metrov od antikvariátu. To dám! Povzbudzovala som sa, keď som škatuľu ťahala z auta. Veď to aj bol športový výkon - tých pár metrov to preniesť.

Pred vchodom pofajčieval starší pán. Vošla som a zamierila dolu schodmi, antikvariát býval v prerobenej pivnici. Po schodoch pomaly - pod nimi som zastala. A vyvalila oči. Všade, kam som dovidela, boli na sebe naskladané v stĺpcoch knihy. Knihy bez ladu a skladu, narovnané od zeme až po strop. Medzi nimi len uzučká ulička. Veď tade ani neprejdem... Skúsila som sa natočiť, fučiac som prešla dnu. S veľkými pochybnosťami - čo to tu je? Ako sa tu dá niečo nájsť? Veď tu sa nedá absolútne nijako zorientovať! Ťažko čo i len prejsť, neverím, že existuje človek, ktorý má chuť tu pobudnúť a zapátrať. Vnútri v „antikvariáte" to bolo úplne rovnaké. Medzi tisíckami naskladaných kníh úzke chodbičky. Na mieste, kde býval pult, boli kopy tiež. Uprostred nich vytvorené len maličké okienko - a v ňom hlava. „Dobrý deň. Priniesla som nejaké platne." Pán bol úctivý. Pozrel sa, zhodnotil a poďakoval sa, tie už nikto nekupuje. Poďakovala som sa aj ja. Neveriacky som sa ešte raz rozhliadla. Skúšala som v tej strašnej záľahe čudného skladiska nájsť zvyšky miesta, ktoré som mala tak rada. Bývali tu police, v nich abecedne zoradení autori. Raz som hľadala Viana a odniesla si namiesto neho krásneho Villona...

Škatuľu som odvliekla späť do auta. Boleli ma ruky, na nohe, kam som si ju oprela ostala modrina. Smutno, ktoré som si odnášala, trvá doteraz. Niečo pekné zmizlo. Ani neviem, prečo a ako.

Platne vozím so sebou. Hľadám odvahu zastaviť sa inde. Ešte nejaký čas potrebujem, kým skúsim iný antikvariát.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?