Pani zo strojariny

Autor: Marie Stracenská | 28.6.2011 o 14:48 | Karma článku: 19,29 | Prečítané:  4246x

Po prvý raz som sa s ňou stretla, keď tam môj muž - vtedy priateľ - chodil. Pozval ma na obed, študentský. „Taký poriadny chlap! Na, tu máš chlieb!" Pani mu k miske plnej hustej fazuľovej polievky namiesto jedného krajca dala dva a ešte aj pätku. Mne dala jeden - asi nech mu dlhšie štíhlejšia ostanem.

Odvtedy sme tam boli veľakrát. Pani mi zakaždým tykala a jedla nakladala kopcom. Polievka bola vždy výborná. Ako domáca. Posledný raz, keď som si ju pýtala, som už mala bruško. „Čo to bude? A veď to je jedno. Len nech je to zdravé. Tak sa drž," zaželala mi naberajúc zemiaky. Odvtedy mi akosi nevyšlo zastaviť sa na obed na strojarine, v čase obeda v centre mesta bývam pomenej. Môj muž tam občas zájde. Aj minulý týždeň. „Predstav si, tá teta tam stále je. A vieš, čo mi povedala? Že vraj - pribral si, asi ti je dobre. A naložila mi ako vždy."

Tá pani v bufete je ako z rozprávky. Pre ňu všetci ostávajú študentmi. Zdá sa, že mnohých si pamätá. Štedrá a bezprostredná, mamina.

Neviem, koľko skončených strojárov si po rokoch spomenie na tabuľky a rysy. Ale stavím sa, že na pani z bufetu nezabudnú :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?