Ako som nevedela

Autor: Marie Stracenská | 30.5.2011 o 10:45 | Karma článku: 13,81 | Prečítané:  2171x

Zvláštne vyzerá ruženček vedľa počítačovej klávesnice. Ale chcem ho tam nechať ešte ležať. Kolegyňa  - priateľka sa vrátila z Izraela: „Toto som ti priniesla." Desať drevených korálok na nitke, uprostred drevený krížik.

O Jeruzaleme som iba čítala. Raz tam pôjdem. A ruženček mi pripomenul iné pútnické miesto, kde som náhodou bola - Mariazell. Moja babička bola zvedavá. Práve s ňou som pred rokmi veľa cestovala - po Morave, Česku, Holandsku. Keď navrhla Mariazell, vôbec ma to nezaujalo. Ani som nevedela, čo to je. Aha, pútnické miesto. Hm. Čo tam budem obzerať. Sošky, jaskyňu a chrámy s ďakovnými doštičkami od ľudí, ktorí si myslia, že ich uzdravila nejaká vyššia moc. Ale babička veľmi ísť chcela. Tak uvidím.

Ako pre neveriacu to pre mňa nebolo nič viac, než pohodové miesto. A vcelku  príjemný deň. Odchádzali sme uchodené. Babička celú spiatočnú cestu dávala pozor na drobnosť, ktorú sme odtiaľ viezli. Malý strieborný krížik zakrytý jemnou sklenenou kupolou.

Keď sme prišli domov, išla hneď rovno k veľkej posteli, kde vtedy ležala chorá prababička. Prisadla si k nej, krehký balíček pred ňou rozbalila. Chvíľu sa ticho rozprávali, prababička vzala ten krížik do svojich jemných rúk, úplne sa v nich utopil. Prežehnala sa, vrátila krížik babičke.  Pozorovala som ich od dverí spálne. Bola to len chvíľa. Ale taká intímna a pre ne obe taká dôležitá, že som sa zvrtla a odišla - ten čas patril len im dvom a Bohu.

Babička potom krížik vložila do malej poličky nad posteľou. Tam potom býval vedľa drobných sošiek a obrázkov svätých niekoľko rokov. Hoci som tie sošky videla každý deň, nikdy predtým som nad nimi nepremýšľala. Brala som ich ako pamiatku na niekoho alebo niečo podobné. Nenapadlo mi zamyslieť sa nad tým, že moje babičky sú také veriace - a aký tie veci majú pre ne význam. Veľkú časť detstva, ktorú sme strávili spolu, bol socializmus - čas, keď sa o viere veľmi nehovorilo. Tak si ju nechávali pre seba. Až vtedy, po návrate z Mariazell, som pochopila. Vďaka drobnému krížiku v sklenenom kryte.

Ako veľa babičkiných vecí, aj tento krížik skončil po rokoch u mňa. Mám ho tak vysoko, aby naňho malí nedočiahli. Ani ja ho neberiem do ruky. Nie je to obyčajný krížik. Bežný suvenír z pútnického miesta. Ale nesie príbeh dvoch starých žien. Ich viery a lásky a môjho spoznania.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?