Veľa a slané

Autor: Marie Stracenská | 23.5.2011 o 11:14 | Karma článku: 11,83 | Prečítané:  1339x

Slzičky tečú po tvári skrivenej naozajstnou bolesťou. Líca má červené a horúce, mäkké, pritisnuté na moje. Sedí mi zmotaný na kolenách, snažím sa udržať rovnováhu a nespadnúť. Mala som si sadnúť, nie takto čupieť s dieťaťom v náručí... Ale teraz nie je čas na moje nepohodlie.

Jednou rukou drobca objímam poza chrbátik, druhou mu zozadu držím hlavičku. Viem, že mne v žiali pomáha, keď ma tak niekto chytí - možno sa uľaví aj jemu. Chlápätko ma svojimi maličkými rukami drží za krk. Otriasa sa od plaču, slzy tečú ako z bezodnej studne. Už mám aj ja tvár celkom mokrú a slanú. Moje ústa pri jeho ušku: „Šušušušušu, mojko, to bude dobré. To prebolí. Nono. Šššššš."  Nedáva to veľmi zmysel, to, čo hovorím. Ale slová nie sú podstatné. Zas si spomínam, čo pomáha mne - hocičo, len úprimne pošepkané do ucha. Spojené s dotykom a teplom hojí.

Kto to kedy povedal, že chlapi neplačú? Ešteže ten môj je ešte len taký chlapček. Za slzičky sa nehanbí a keď niečo naozaj bolí, pribehne sa zahojiť za mamou. Vždy tu budem, aby som tie slané potôčiky poutierala a snažila sa pomôcť objatím a šepotom. Viem, zlomeninu tak nenapravím a ani modrina neostane menšia. Ale možno aspoň dušičke pomôžem, že si povie - kým je tu mama, nebolí až tak veľmi...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?