Už môžeme byť leniví rodičia

Autor: Marie Stracenská | 4.4.2011 o 11:55 | (upravené 4.4.2011 o 12:00) Karma článku: 14,10 | Prečítané:  2483x

Mantrou lenivého rodiča je - zamestnať deti. Ideálne hrou s inými deťmi. Potom sa malí zabávajú a veľkí môžu oddychovať. Čítala som to kedysi v knihe od priateľky. A vravela si - no, to sa povie. To má ten chlapík asi dosť iné deti, než my. Jasné, že sa vedia zahrať aj sami. Ale ísť s nimi niekam? To mám dvojnásobnú starosť - aby neublížili sebe alebo niekomu inému, aby sa v jednom kuse nehádali o hračky, správali sa slušne... Bol to hlavne môj strach. Trochu podložený sporadickými návštevami u nie najbližších priateľov. No minulý mesiac sa niečo stalo. Stále to vnímam tak trochu zázrak.

„Príďte niekedy k nám, deti sa zahrajú." Slovo dalo slovo, napísala som si do telefónu číslo pod menom „Šimonkov tato" a deti sa nevedeli dočkať soboty. S Julinkou sme ráno upiekli koláč, dom s malou záhradkou sme našli hneď. Deti sa rozbehli k hrám, my dospelí sme si sadli do kuchyne. Potom sme im chvíľu robili sprievodcov vonku a zas sme sa vrátili k rozprávaniu. Až večer, po niekoľkých hodinách mi došlo, že som sa drobcom venovala asi iba päť minút - keď si Matúško nakopol palec a bolo treba pofúkať. Všetky hry boli poriadne hlučné a ubehané, ale bez bitiek a konfliktov. Jéj.

„Tatinko, dohodli sme sa, dnes ideme ku Gáborkovi." Veta oznamovacia o pár dní neskôr pri obliekaní sa domov z škôlky. A Gáborkovi rodičia...? Tí sa objavili vzápätí. Jasné, v poriadku, deti sa dohodli a vonku je krásne, poďte. Jedno moje dieťa vydržalo s Gáborkovou sestričkou hodinu a pol polievať záhradku a potom zakotvili pri bábikách. Druhé strávilo s Gáborkom bojovnícke popoludnie. Dospelí celý čas spolu vypili za ten čas celkom dosť kávy. Pohoda, fajne. Detský krik prišiel až po výzve na odchod.

„Maminka, ja som sa zamilovala. Do takého chlapčeka." „Aj do mňa sa zamilovalo jedno dievčatko, veľmi pekné." Malí sa chvália po návšteve u tretích priateľov. Vrátili sa od Riška, kde bolo zjavne detí celkom dosť. Vynechala som, zato manžel si to užil. „Čo sa tam dialo?" „Ty, ani neviem. Deti sa niekde hrali. Ja som si super pokecal s ostatnými rodičmi."

Za posledných pár týždňov sme objavili niekoľko nových kamarátov. Šimonkovcov, Gáborkovcov, ďalšie dva páry, ktoré sme stretli u Riškovcov. Našli nám ich deti. A všetci spolu sa pomaličky stávame lenivými rodičmi. Spokojnými dospelými, ktorí v dobrej nálade pozorujú svoje šťastné spolu sa hrajúce deti.

Odborné knihy označujú za medzníky vo vývoji, keď sa dieťa posadí. Narastú mu zúbky, začne chodiť, odvykne plienkam. Naučí sa kresliť, rátať, prednášať, bicyklovať...Pred mojimi očami a napriek tomu neviem ako, teraz nastal ďalší - obrovský krok. Cielené nájdenie si prvých kamarátov. Deti práve vykročili na svoju vlastnú cestu. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?