Boľavo

Autor: Marie Stracenská | 5.3.2011 o 11:37 | Karma článku: 11,49 | Prečítané:  1244x

Čítam si o tom, ako v jednej nemocnici zanedbali preležaniny a doplatili na to. Ublížili otcovi panej, ktorá to nechcela nechať len tak. Sťažovala sa a vyhrala, nemocnica zaplatí pokutu. Len či peniaze stačia...

Keď mi ochorela prababička, babička sa o ňu nevládala starať. Zlomila si nohu pri bedrovom kĺbe a nedala si povedať. Išla sama bez pomoci na záchod a zlomila si to aj na druhej strane. K tomu ostatné nepríjemnosti, ktoré k veku 90 rokov patria. Bolo ju treba nosiť, umývať, kŕmiť. Babička nevládala. Moja mamka pracovala 600 kilometrov vzdialená, ja som študovala 130 kilometrov ďaleko. Cestovala som, ako často sa dalo, ale jediným riešením pre babičku aj prababičku bolo oddelenie pre dlhodobo chorých. Kto na takom oddelení nikdy nebol, žije v šťastnej nevedomosti. Tie oddelenia patria k najsmutnejším miestam.

Sestričky sa snažili. Aj sanitárky. Nemocnica nebola stará. Len - keď v jednej izbe leží osem až desať nevládnych starkých, boli by v tom čary, aby tam bolo príjemne. Pri vchode do nemocnice rástol ružový krík. Aj keď nasnežilo, kvety na ňom ostávali. Ako keby chceli návštevám aspoň ony zaželať pekný deň. V nemocnici nás hneď skraja ovalil smrad dezinfekcie. Kráčali sme kľukatými chodbami, do tých známych dverí. Vedela som, čo príde, keď ich otvoríme. Aj tak to bolo vždy šok. Pach, ktorý by sa dal krájať. Moč, pot, zvyšky jedál, stuchlina. K tomu niekedy výkriky panej z postele celkom v rohu.

Babička mala lôžku asi uprostred. Usmiala sa, zamávala nám a naznačila, že by sa chcela posunúť, aby nám na posteli urobila miesto. Chodili sme každý deň. A každý deň hovorili o jedle, sestrách, počasí, o tom, čo má kto v rodine nové. Na ostatných pacientov izbe sme sa nepýtali. Občas niektorý z nich zmizol. Nebolo sa treba pýtať kam.

Babi Babi zabúdala, nevadilo jej, keď sme hovorili aj dokola o tom istom. Občas si ma pomýlila s mamkou alebo so sestrou, to zas nevadilo mne. Držala jednou rukou mňa a druhou svoju dcéru, moju babičku. Hladila nás. Pred odchodom sme jej natriasli vankúš, natreli chrbát a ruky a učesali krásne biele vlasy.

Podobne to robili všetci návštevníci. Vždy som bola zvedavá, či sa pri vedľajšej posteli objaví krásny starý pán. Asi syn panej, ktorá na nej ležala. Určite bol veľmi príťažlivý, keď bol mladý. Teraz mohol mať sedemdesiat. Takmer sa nerozprávali. Pani zle počula, musel by veľmi kričať a asi nechcel rušiť ostatných. Držal ju za ruku. Poumýval jej tvár, upravil prikrývku a kompóty v skrinke. Bol vysoký, mal ostré rysy a veľa vrások, ale nežné oči. Pozorovala som ho, keď som sa nerozprávala s prababičkou a hádala, aký asi je. Nikdy som sa mu neprihovorila.

Po dvoch hodinách sme odchádzali. Dolu veľkým kopcom, chytené s babičkou popod pazuchu. Snažili sme sa zhovárať o všetkom inom, len nie o prababičke a nemocnici. Rozprávalo sa nám veľmi zle. Vždy s rovnakou hrčou v krku. Chceli sme tam chodiť. A predsa boli tie návštevy každodennou ťažkou a smutnou kladou.

Na tie návštevy na oddelení dlhodobo chorých som pri článku o preležaninách spomenula. Naša Babi Babi preležaniny nemala. A bolo bolestné ju vídať ako sa pomaly stráca. Ako asi muselo byť panej z toho článku, dcére chorého otca... Keď k tomu všetkému, čo si pamätám, pridala aj žiaľ a utrpenie najbližšieho... Preto - neviem, či peniaze teraz pomôžu. Či sa vôbec dá zaplatiť to všetko, čo doľahne na človeka v izbách plných boľavých starých ľudí, znásobené márnou snahou pomôcť svojmu milovanému.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?