O lyžiach a ľuďoch

Autor: Marie Stracenská | 5.2.2011 o 8:39 | Karma článku: 10.15 | Prečítané  2061-krát

„Pôjdeme sa sánkovať! Alebo sa spúšťať na nafúknutom kruhu!" Na moje nadšené návrhy je odpoveďou zamračené odmietavé zamrmlanie. „Tak skúsime korčule?" To isté. Aj na nápad s bežkovaním a  prechádzkou spojenou s objavovaním zajačích domčekov. Hranie sa na detskom ihrisku? Tiež neprešlo. Tak už neviem.  A pritom je nádherne, fakt chcem byť s malými aspoň chvíľu vonku. Len nie im nasilu. „Maminka, keď mňa nič z toho nebaví." „A čo ťa teda baví, Matúško?" „No, mňa baví ... čítať si..." V duchu ma stisne - chlápätko, ty si tak veľmi po svojej mame! Nahlas to povedať nemôžem. Predsa len deti oblečiem a strávime hodinu na svahu. Matúš polovicu toho času čaká, kedy jeho sestru a mňa prejde chuť sánkovať sa. Naozaj ho to nebaví...

Pred očami sa mi objaví film môjho detstva. Jeden z tých nekonečných nenávidených víkendových zimných dní, keď stojím na lyžiach na svahu. Trávili sme tak celú zimu. Mamka potrebovala aspoň cez víkendy pracovať v súkromí a tichu, bez dvoch hlučných všetečných dcér. Tak nás vždy ráno naložila do auta a odviezla  na svah. Keď nebol sneh, lyžovali sme na umelej dráhe. Lyžovať sme sa naučili dosť dobre. Sestru to veľmi bavilo. No ja som sa trápila. Nenávidela som - chlad, plný nos, neprirodzený spôsob pohybu, aj mne cudzie nadšenie trénerov, ktorí nás každú chvíľu porovnávali v pretekoch. Chcela som presný opak - sedieť vo svojej teplej izbičke a blúdiť s knižnými hrdinami ich príbehmi.  Ale každý víkend sa to opakovalo. Ráno sa obuť do lyžiarok, ktoré vždy omínali. Do vaku termosku a pár chlebíkov. Potom vyšliapať svah, spustiť sa, zas vyšliapať a zas dolu svahom. Občas išiel vlek.  Potom obed a znovu to isté - pokým so zotmením po nás nepríde mamka. Až doma rozmrznúť, večera a pomaly spať.

Bola som dobré dieťa. Asi som aj protestovala, ale možno nie dostatočne. Lebo sa to celé roky v zime opakovalo. A vo mne sa nazbieral veľmi silný pocit - neznášam lyže. A keď sa to víkendové lyžovanie jedného dňa skončilo a ja som vyrástla, rozhodla som sa - už nikdy sa lyžovať nebudem. Na lyže sa už nikdy, nikdy nepostavím. A odvtedy to tak aj je. Absolvovala som ako dospelá, ešte pred deťmi,  veľa lyžovačiek. Ale moje dni boli vždy iné, než mojich priateľov. Rozhodne nie na lyžiach na svahu.

Nikdy som o tom malým nehovorila, zatiaľ nebola príležitosť.  A teraz mi dieťa povedalo - baví ma čítať si, nebaví ma byť vonku. Tak neviem. Všetky ostatné zimné športy zatiaľ robíme spolu. Neviem, dokedy to bude stačiť. Budem bojovať. Veď zima vie byť parádna. Bez lyží úplne fantastická :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan skončil na Eneco Tour celkovo tretí a je opäť svetovou jednotkou

Slovenský cyklista je na čele rebríčka so 60-bodovým náskokom.

KULTÚRA

Myslel si, že našiel pokrvnú líniu Ježiša Krista

Dokumentarista Bruce Burgess opisuje fungovanie tajných spolkov.

TECH

Počítače Apple dostali nový systém, ovládnete ho aj hlasom

Sierra dokazuje, že pre Apple je dôležitejšia mobilná platforma.


Už ste čítali?