Taký obyčajný biely kus plastu

Autor: Marie Stracenská | 22.1.2011 o 11:01 | Karma článku: 10.03 | Prečítané  1499-krát

Pri upratovaní som včera narazila na drobnú vecičku. Kus plastu, šnúra, pružný pás. Prístroj na ohrievanie fliaš s mliekom do auta. Držala som to v ruke a hľadela na tú vec s prekvapením a nostalgiou. Jéj. Ako dlho som ju nemala v ruke... A ako často som si ňou kedysi pomáhala...

Je noc. Driemem, šetrím sily. Šoféruje manžel, deti vzadu v malých modrých vajíčkach spokojne spia. Sme na šesť, možno sedemhodinovej ceste na východ. Vyrazili sme proti noci, podľa biologických hodín maličkých, nech väčšinu cesty prespia. Nadránom, keď dorazíme, budeme úplne dobití. Čo už. Z driemot ma vytrhne zamravčanie. Hore sa, dieťa si o chvíľu bude pýtať jesť. Treba konať rýchlo, aby nezobudilo druhé. Z prenosnej chladničky potme vyťahujem fľaštičku s mojím mliekom, zapínam do zásuvky prístroj na ohrievanie a čakám. Už to bude, už, šepkám sebe aj drobcovi. Mlieko má po chvíli teplotu tela. Opatrne krpca za jazdy vyťahujem zo sedačky, kladiem si ho do lona a v jeho končiacom sa spánku strkám do malej pusinky cumlík z fľaše. To bol hlad! Usmievam sa na malého a keď vidím, ako lačno pije, nevadí mi, že ma prebral. Stačí, dieťa už neťahá, ale zaspáva. Odkladám fľašu aj Matúška do sedačky. Ohrejem ďalšie mlieko a nastáva striedanie stráží - na rade je drobka. Aj tá lačno vypila skoro dve deci a pokojne zaspala. Upracem chladničku, o dve tri hodiny ju zas bude treba. Prístroj zamotám do skrinky spolujazdca. Och, aká som vďačná priateľke, ktorá nám ho dala. Deti pijú moje mlieko, ale z fľaše. To sa nedá prechovávať inak, než v chlade - a dávať im ho ľadové, to nejde. Vďačná technike a ľuďom, ktorí myslia aj na také drobné, ale pritom veľmi dôležité veci, sa snažím znovu zaspať. Autom hrá rytmická hudba, manžel žuje už tretiu žuvačku, on zaspať nemôže.

Ako rýchlo sa niektoré veci končia. V tom čase, mi pripadalo, že to potrvá večne - čas, keď budeme všade chodiť ovešaní drobnosťami nevyhnutnými pre to, aby deti boli sýte, čisté a spokojné. Keď sme po ceste Šamorín - Snina alebo Svidník poznali všetky miesta s prebaľovacími pultíkmi. Keď sme vedeli, kde sa dá pomerne príjemne vyvetrať, či aj v noci dokúpiť plienky. A zrazu - to všetko bolo preč. Stále tak ďaleko cestujeme po zotmení. Ale malí sú spokojní s rozprávkami a pesničkami, jedlom rovnakým ako my a už ma rozhodne nebudia každé dve hodiny.

Jedného dňa mi to nepripomenie ani ten prístroj na ohrievanie fliaš. Dám ho niekomu, komu bude rovnako užitočný ako mne. Keď som ho včera odložila, vytiahla som si staré albumy. Niektoré veci sa končia tak rýchlo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?