Na prvý pohľad

Autor: Marie Stracenská | 10.1.2011 o 13:23 | Karma článku: 13,00 | Prečítané:  1326x

Láska na prvý pohľad? Ale nie... Na prvý pohľad totiž zvyčajne len vidím, a to je na lásku trochu málo... Ale raz, raz som sa predsa len zaľúbila - za pár sekúnd. A to som ho ani poriadne nevidela.

Bolo asi jedenásť v noci, čakala som na posledný trolejbus do mesta. Išla som na vysielanie do rozhlasu. Vonku mrholilo a mrzlo, úplne hnusne. Ruky zaborené vo vreckách, nos v hrubom šále, prosila som všetky sily, aby bol trolejbus vykúrený a hlavne, aby prišiel HNEĎ. Môj veľmi nechodil, zato sa objavil iný v opačnom smere. Za ním nejaké staršie auto. Trolejbus začal zastavovať, ale vodič v aute sa zabudol. Pribrzdil príliš neskoro. Na namrznutej ceste sa kolesá len šmykli, počula som ranu, a jediné, čo som si uvedomila, že cez zadné okno niečo vyletelo.

Strašne som sa zľakla. Asi všetci, čo to videli. Lebo niekoľko sekúnd sa nedialo vôbec nič. Potom sa z auta vypotácali nejakí ľudia. A zasa nič. Spomenula si na všetky svoje zdravotnícke kurzy - nemôžeš tu predsa len tak stáť! Rozbehla som sa k autu a telu za ním. Starší pán na zemi chrčal. To je dobré, žije. Rozopla som mu bundu, nahmatala tep, bol tam. Ale bola tam aj malá krvavá mláčka. Čo teraz? Hneď som na všetko, čo ma tie kurzy učili a cvičili, totálne zabudla. Dať do stabilizovanej polohy. Ale vyletel, leží na chrbte, otáčať ho? Čo keď mu ešte viac ublížim? Je zima, mal by aspoň ležať na niečom teplom, nielen na takej hnusnej ceste. Ale ako? Snažila som sa mu zakloniť hlavu a pomôcť mu, aby sa mu lepšie dýchalo. Do toho ľudia stojaci okolo, každý hovoril niečo iné, mala som z toho chaos a pripadala si bezmocná. Krčila som sa pri zemi. Keď tu zrazu - ako Deus ex machina sa objavil obrovský mladý chlap. Na ruky si naťahoval gumené rukavice a rozhŕňal prizerajúcich sa: „Uhnite, som lekár! Uhnite!" Uf. Neskutočne mi odľahlo.

Odstúpila som sa a len sa dívala, ako sa skláňa k mužovi a pýta sa, či je tu ešte niekto zranený. Tu už som nemala čo robiť. A spomenula som si, že vlastne idem do práce... A - oproti ide môj trolejbus! Švihaj, stíhaš!
Ako tak som odvysielala, čo bolo treba dospala, ale ten šok mi stále nešiel z hlavy. Myslela som na ľudí z auta, na zraneného. Ale aj na Božského Doktora. To bolo také hrdinské! Také skvelé, ako prišiel a pomohol! Fantastický chlap!

Bola som ním taká ohúrená a očarená, že som ho chcela počuť. Zistila som od záchranárov, že nehodu všetci prežili. A aj to, kde lekár pracuje a kto to je, mala som šťastie, mal službu. Zavolala som do nemocnice: „Dobrý deň, pán doktor. Môžem na chvíľu vyrušiť? Vy ste včera pomáhali pri jednej nehode. Ja som tam bola tiež. Boli ste pre mňa úžasným zjavom." Na druhej strane linky sa ozvalo rozpačité: „Hm... Veď keď som lekár, tak pomôžem, nie? " „No hej, ja len že, neviem, či by každý vedel byť taký pohotový." Bolo mi jasné, že toto je náš druhý, ale aj posledný rozhovor. „No... A potrebujete niečo?" Nič som nepotrebovala. Len ho počuť, možno stretnúť. Alebo čo. No, tak nič. „Nie, nič nepotrebujem. Iba som sa vám chcela poďakovať. Naozaj to bolo výborné, že ste tam boli a pomohli. Ďakujem. Dovidenia."

Až keď som sa večer doma vyzliekala, všimla som si na rukáve sivého kabátika malú krvavú škvrnu z predošlej noci. Pred očami sa mi znovu zjavil ten obor navliekajúci si rukavice. Usmiala som sa a odbočila do kúpeľne skúsiť to predprať v studenej vode. Na prvý pohľad zaľúbená a zakrátko aj odľúbená. Nech. Vďaka Bohu, že takí ľudia sú a vyskytujú sa na tých najdôležitejších miestach.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď sa hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?