Vonku začína byť bielo, ale zabudli rozsvietiť. Zažíname stromček. Na vyjedené miesta v mise dopĺňam koláčiky. Škatule ukladám do komory. Vedľa misa so šalátom a hrniec s polievkou, lenivo dochádzajú do stavu „ešte lepší na druhý deň". Do čaju med a citrón, ostal po včerajších tequillových prípitkoch.
Opäť som raz doma pozorovateľom. „Sekerníci, do boja!" „A mne padlo teraz na kocke len tri!" „A prečítaš mi príbeh?" „Ja chcem na raňajky koláčiky!" „Prckoši, koľko má krstná rúk? Nestíham všetko! Postupne." Smiech a pokarhania len naoko, na všetko kopa času.
Volá mi kolegyňa. Bola nakrúcať o pánovi, ktorý sa v predvečer Štedrého dňa stratil, zranil a nevedel sa v noci vrátiť späť domov. Jeho volanie niekto počul a hoci slablo, hľadali ho, našli a zachránili. Dnes sa večerné správy budú začínať dobrým vianočným príbehom. Naozajstným. Pekným. Pekne je na duši.
Mnohí mi včera želali sviatočný pokoj a pohodu. Áno. Presne takto ten pokoj a pohoda vyzerajú.