„So. What do you mean about something sweet?" „No. They have had a lots of sweets today already." Ok, dala by som si po obede, ale nebudem deti zbytočne lákať. Veď preto sa aj manžela pýtam pre istotu po anglicky, aby nerozumeli. Nerobíme to často. Ale občas sa zíde. Ešte pár rokov. Malí zatiaľ vedia iba farby, zvieratká a pár pesničiek. Moja mamka s babkou prepínali do nemčiny, keď nechceli šepkať (lebo to sa nepatrí), odísť (lebo to sa niekedy nedalo) a potrebovali prebrať niečo nám deťom neprístupné. pokračovanie článku
„Je to taký podnik kúsok od mojej roboty", povedala Mirka, „nebudem to mať ďaleko." Našla som na mape kaviareň uprostred Bratislavy. Celkom zle sa asi bude parkovať, ale zas spoznám niečo nové. Schádzali sme sa asi štvrť hodiny. Dosť času na rozprávanie len tak o hocičom a obzeranie sa dookola. Slečna čašníčka ponúkla a priniesla skvelé domáce šťavy a čaje a výbornú kávu. Prvý pocit fajn. No ďalšie... Hniezdim sa na stoličke a pozerám dookola, očami zdravím známe a dávno zapadnuté veci na stenách. pokračovanie článku
Prvá prichádza ráno ženská ruka. V zime to bolo iné, to ju predbehla mužská - pootočila kľučkou a otvorila. Teraz je to ženská, lebo otvorené býva okno aj v noci. Ruka odhrnie žalúzie, nech dopadá čo najviac svetla. O chvíľu mužská sklon žalúzií skoriguje - svetlo je fajn, ale nemusí každý vidieť, čo sa vnútri deje. pokračovanie článku
„... moja milá mamička, najviacej ťa ľúbim." Škôlkari stoja vedľa seba ako hríbiky, pozerajú sa pred seba, nie na svoje mamy a tatov - aby ich ich pohľad nevyviedol z rytmu. Až keď skončia obzrú sa tým smerom a poklonia sa, usmejú sa na seba - mamy hrdo, drobci trochu zahanbene. Podarilo sa. Hudba nefunguje, dievčatá nezatancujú, ale zaspievajú pekne. Dvakrát toľko dospelých ako detí. Aj Estikina mamka to stihla, aj keď ráno vysvetľovala dcére, že to asi nezvládne a snažila sa rozohnať jej smútok sľubom, že príde aspoň babka. A Šimonko sa správa tiež ako vzorný škôlkar, tentoraz nepobieha okolo, ako pred pár mesiacmi na vianočnej besiedke a skoro všetkých ostatných vystúpeniach doteraz. pokračovanie článku
„To máte dobré kilo a pól. Manka, počítaj. Štyri, pet, tri padesiať... jedenác dvadsat." Chlapík s veľkým bruchom zabaleným v zelených montérkach, na hlave ufúľaná šiltovka a cez celú tvár obrovský úsmev sa skláňa nad váhou. Vedľa neho drobná žienka obsluhuje peňaženku. „Čiplavé sú títo", ukazuje druhej zákazníčke podlhovasté papriky a prepína do maďarčiny. Oboch si viem presne predstaviť v priestrannom skleníku, ako ešte včera oberali tie krásne červené rajčiny alebo vyberali zo zeme maličké ružovkasté nové zemiaky. Vonia to okolo nich doďaleka. Ale nielen okolo nich. Všetky stánky tak voňajú. Chytím rajčinu a priložím k nosu. Ani nakrojiť ju netreba a cítim z nej leto a slnko. pokračovanie článku
Prší. Počujem to len jemne, dobré okná nepustia kvapky ani klopkanie. Škoda. Šumenie dažďa je krásny zvuk. Keď sedíte v teplej suchej miestnosti, na nohách hrubé ponožky a v ruke hrnček dobrej kávy. pokračovanie článku
Aká som rada, že vysokoškolský diplom už mám. Aká som rada, že ho nemusím získavať teraz. Neviem, či by som ako študentka bola taká bezstarostná s tým, čo o písaní diplomoviek dnes už viem. pokračovanie článku
„Čakala som ho doma, trochu som sa bála. Prišiel, pozdravil deti, pozrel sa na mňa a začudoval sa, že mám na hlave šatku. Objal ma a chytil zozadu na krku, chcel si ma pritúliť, aby ma pobozkal. Ale uprostred pohybu stuhol. Keď si uvedomil, že pod jeho rukou na krku nie je hustý vrkoč. Že tam nie je nič. Nepobozkal ma, bez slova sa otočil a celý večer so mnou neprehovoril." Tak mi prababička rozprávala príbeh svojich vlasov a odvážneho kroku - keď ťažkú hustú dlhú hrivu nechala ostrihať na mikádo. Manžel jej to dlho nevedel odpustiť. Ale vzoprela sa. pokračovanie článku
... sezóna zmrzliny. Mamičky s kočíkmi, babky s vnúčatami, kolegyne po práci, rodinné stretnutia. „Ako sa máte?" „Vy ste vyrástli!" „A vy už idete do školy?" „Tá rozbitá brada už nebolí, len netreba skúšať loziť po kameňoch..." pokračovanie článku
Pozvali ma na fakultu spoločenských a sociálnych vied na univerzitu do Brna. Dva mesiace dopredu pani zodpovedná za projekt ladila detaily. Načasovanie, požiadavky na študentov, moje predstavy. Akú budem potrebovať techniku, pýtala sa mailom a pridala link na fakultnú požičovňu. A ďalší link na rôzne vybavené učebne, nech si vyberiem, kde by som chcela školiť. Na stránke požičovne techniky som prerolovala len prvé dve strany - tie mi na zoznam kamier, statívov a mikrofónov úplne stačili. Okrem toho ponúkali audiotechniku, foťáky a veci, ktorým ani nerozumiem. Všetky učebne vyzerali plne vybavené počítačmi. A strižňu chcete na kedy, pýtala sa pani ďalej. Strižňu? Vy máte strižňu? Máme a potrebujem vedieť, či vám deväť počítačov so strihacími programami bude stačiť. Deväť? Rátala by som tak s troma... V posledných mailoch pridala mapky cesty k hotelu a ku škole. Odchádzala som dokonale informačne vybavená, s úžasným pocitom istoty, že určite bude všetko tak, ako má byť. pokračovanie článku
Krásna Hôrka zhorela. Už nikdy nebude taká krásna, ako bývala. Už keď som fascinovane a neveriacky hľadela na plamene a dym napadlo mi - to bude ťažký mač pre hradných pánov uhrať peniaze na opravu. A je to tu. Treba preskúmať, ako zatrávnený bol hradný kopec. A tiež to, či protipožiarne nátery boli v poriadku. A kopu ďalších záležitostí a opatrení, kým zaplatíme - nechala sa počuť poisťovňa. pokračovanie článku
Keď k nám prišiel Mário asi pred rokom po prvý raz, bola som trochu rozpačitá. Mohutný chlapček od susedov, zo škôlkarskej triedy mojich detí a ... Róm. Prestaň, okrikovala som sa v duchu, neprenášaj na malých svoje predsudky. Je to kamarát ako každý iný. Je dobré, že ho nevyčleňujú. Ako inak ich chceš viesť k tolerancii. Nič zlé nerobí, je milý, je to skrátka jeden z ďalších škôlkarov, ktorý sa u nás zastavil. Najviac sa vtedy spolu nasmiali na tom, že sa bál zoskočiť do mäkkého vreca z ich poschodových postelí - malí iný spôsob smerom dolu nepoznajú. pokračovanie článku
Zubára sa nebojíme. Máme najlepšieho na svete, deti sa k nemu tešia. „A bolí to vŕtanie?", pýta sa po ceste sestra skúsenejšieho. „Nebolí. Len keď ide veľa vodičky povedal ujo Miško, že mu treba ukázať", odpovedá vecne brat. pokračovanie článku
V tomto meste som kedysi bola doma. Teraz spím v hoteli. Ako dieťa som tu mala svoj stred sveta. Niečo nemenné, absolútnu istotu - ľudí, ktorí tu boli a vždy budú pre mňa. To „vždy" je preč. Nahradilo ho „nikdy". Čudné. pokračovanie článku
„Máááámííííí! Julinka zas pišká ako chlapec!" Matúško pobúrene vychádza zo záchodových dverí. „No a čo, keď nič neopiškám!" rovnako pobúrene mu odpovedá sestra od záchodovej misy. „A aby si vedel, ty si opiškal! Dosku!" s patričným vyčítavým gestom o minútu zasyčí bratovi priamo do ucha. Preto sa zbojníčka rada sprchuje. Iba vtedy ju tato nechá slobodne so slastným pohľadom nechá cikať postojačky rovno do odtoku. pokračovanie článku
Sedíme vedľa seba na gauči. Na tom istom gauči ako pred desiatimi rokmi. Vtedy ja s nohami zloženými pod seba alebo natiahnutými cez jeho, on opretý dozadu, natočený na mňa. Slová z jednej aj druhej strany, zápalisté, uvoľnené, veľa smiechu. Tak si to pamätám. Vtedy sme spolu hovorili celé hodiny. pokračovanie článku
„Obyvatelia Tanzánie sa členia do mnoho kmeňov, z nich sú najpočetnejšími sú Swahilci, Sukumovia a Nymweziovia. 67% obyvateľstva je gramotných. Takmer polovica populácie má menej ako 15 rokov." pokračovanie článku
„Ale veď prší", pozrela sa na mňa prekvapene kolegyňa. No, prší. A ešte je aj kosa. Nech. Od hotela to je asi trištvrte hodina rezkou chôdzou, zahrejem sa. pokračovanie článku
Vôbec si už nespomína, či o nich čítala alebo jej to niekto rozprával. Malé čarovné postavičky, možno víly alebo škriatkovia, ktorí pomáhajú ľuďom. Pamätá si, že boli milí, robili dobre a žili v tuneloch. Ale boli veľmi krehkí. A zahubiť ich mohlo, že ich nejaký človek zazrel. Preto v tuneloch treba mať zatvorené oči - aby sa žiaden z tých drobných rozprávkových tvorov nerozplynul ako obláčik - zapamätala si z detstva. Nikdy by si ho nechcela vidieť?, pýtala sa jej raz sestra. Chcela, ale to by zomrel, odpovedala vtedy a sestra súhlasne prikývla. Nechceme ich zahubiť, nebudeme sa snažiť vidieť ich. pokračovanie článku
Kupuj si každý týždeň jedno balenie, potom to nebudeš musieť riešiť všetko naraz. Teraz majú veľkú akciu, predzásob sa! Zožeň si látkové, deťom sa nezaparia zadočky. Nie plienky, radšej špeciálne nohavičky, sú najekologickejšie. Zasvätené rady kamarátok aj matiek z príbuzenstva nebrali konca. pokračovanie článku
„Nechaj ju, to je lekárkina dcéra!", okríkne kamarát kamaráta. Ten sa zháči, zabrzdí korčule v rozbehu až spod nich odfŕkne zbrúsený ľad a odtiahne ruku, ktorou mi chcel z hlavy schytiť čiapku. Všetky baby na klzisku naháňajú chalani, mne sa stane toto. Mám asi pätnásť a nenávidím tú vetu. pokračovanie článku
Vyskytla sa vo vašej rodine vážna choroba? Ako na to dieťa reagovalo? A mali ste v rodine nejakú traumatickú udalosť? Ako sa s ňou dieťa vyrovnalo? V jednej ruke dvojhárok papiera, v druhej pero, popri tom krotím zbojníkov poletujúcich okolo mňa v škôlkarskej šatni a neverím, že dobre čítam. Keď sa ma na prvej strane dotazníka pýtali na rodinné stavy a s kým dieťa žije, to som ešte chápala. Ale otočím stranu - to sú už ťažšie otázky. A, teda... pomerne súkromné... pokračovanie článku
Som na ceste do základnej školy. Na policajnú prednášku. Vraj to bude o tom, ako sa brániť nebezpečenstvu na ulici a na internete. V hlave si prehrávam film z času, keď som ešte ja sedávala v laviciach. Strašná nuda. Pred tabuľou obtlstlý chlapík v ťažkej hnusne zelenej uniforme, my v tričkách sa potíme. Rozpráva o tom, ako musia byť policajti fit - a neveríme mu napriek naivite našich desiatich rokov. Veď ten by nás nedobehol, ani keby sme sa vôbec nesnažili. pokračovanie článku
Vyjdem spoza rohu škôlky a oproti mne kráča chlapík v montérkach, v ruke veľkého plyšového medveďa. Chápem. Je popršané, ten maličký chlapček, ktorého vedie za ruku, by ho asi namočil do nejakej mláky. Pri bránke stretnem ďalšieho tata, pod pazuchou elegantnej bundy nesie rozmernú rozprávkovú knižku. Keď som sa pred chvíľou lúčila s deťmi, v škôlkarskej šatni sedel chlap ako hora, vo veľkých rukách malé transformerové autíčko - zatiaľ čo sa jeho syn prezúval, snažil sa zložiť ho do robota. A ďalší sklonený nad dieťaťom s totálne sústredeným výrazom bojoval s uzlíkom na ružovej čapici malej princeznej. pokračovanie článku
O dvanástej som sa vyfikla, manžel nahodil bundu, deťom sme prezliekli tepláky za nohavice a natiahli bundy. Že maľujeme naznačovali iba biele kvapky, ktoré im ostali vo vláskoch. „A kde ideme, maminka?" Prejsť sa. A rozhodnúť sa, kto nám bude vládnuť. pokračovanie článku
Budík je odporné zariadenie. Hlavne keď drnčí, keď je vonku ešte tma. Do toho mamkino hlasné volanie „Vstávajte!" z kuchyne pravidelne sa opakujúce každú polminútu. V izbe vždy chladnejšie než pod perinou a toľko rýchlych pohybov odrazu. Nenávidela som vstávanie do školy. A sľúbila si, že raz to ja budem robiť inak... pokračovanie článku
Zo zelenej škatule sme ofúkli prach. Priniesli sme ju k priateľom - prečo nie, pre zmenu. Chodievame sa k nim po nociach hrať - Monopoly, Monopoly City, Cashflow. Príjemne pri tom ujde čas a máme pocit - toto je náš, dospelácky čas. Uložili sme deti, naliali si dobré červené. Vysvetlila som pravidlá, odpovedala na otázky. Tak poďme! Odkryla som vrchnák Scrabble... pokračovanie článku
Holý Havko už je Oblečený Holý Havko. Malá ho dostala keď mala asi rok. Odvtedy sa bez neho nepohne. Aj keď ho operiem ešte vlhkého si ho večer napchá do postieľky. Keby ho nedržala pod pazuchou, nezaspala by. Obyčajný, teraz už pomerne vypelichaný plyšový psík na dvoch nohách, pod krkom kedysi modrú kockovaný mašličku, pod nosom dlhočizné fúzy (kedysi boli vyšitými ústami, potom šnúrkami, ktoré teta Zuzka nedopatrením odstrihla, tak sme museli inštalovať nové a za tie ho malá nosí.) pokračovanie článku
Nie je tam veľmi upratané - povedal manžel, keď sme sa striedali pri deťoch v kúpeľoch. Nestihol som, ale existovať sa tam dá, dodal. Informácie sme si odovzdávali stručne medzi dvoma vlakmi - ja jemu o kúpeľných pravidlách, on o tom, čo ma čaká doma. Spolu s murármi rozbombardoval tretinu bytu. „Nie je tam veľmi upratané." Čo to znamená som si ani nechcela predstaviť. Táto veta v mužskom slovníku sa do ženského prekladá „je tam bodrel ako v tanku a ešte k tomu v poriadne zničenom tanku". pokračovanie článku
Keď mi ju mamka po prvý raz dala - že ju mám nosiť! - bola som ešte dievča. Ale aj tak som si veľmi rýchlo urobila názor. Bola hnusná. Podobnú mala sestra aj brat. Moja bola najtmavšia. Vôbec sa nehodila k ničomu zimnému, čo som nosila a naozaj mi pripadala otrasná. Chlpaté čudo na hlavu, že si na nej spustím dokonca uši som si nevedela ani predstaviť. Mamka to myslela dobre - kožušina hreje, iste. Ale - je strašná! Veľká! Neforemná! A - takú predsa vo filmoch nosia ruskí vojaci! pokračovanie článku
„Nespi, šak si spala od siedmej do obeda! Nemáš toľko chlastať." Dievčina, čo sa doteraz opierala o plece priateľovi ďobne do kolena dlhočiznej nohy kamarátky oproti. „Nespím. Ale šak už dve hodiny tu kysneme." „A ešte hodinu budeme." „Bože! Pomaly to ide!" Jedna dievčina zaujme pozíciu v podpazuší priateľa, druhá posunie hlavu z ľavej k pravej opierke. Obidve vyťahujú mobily a ťukajú do nich, asi správy kamarátom. pokračovanie článku
Poznám ľudí, ktorí sa zbalia a odídu do Nepálu. Alebo do Indie. Do kláštora. Nie kvôli viere. Idú tam vyčistiť si hlavu, oddýchnuť si, vypnúť, odstrihnúť sa od sveta plného stresu. Môj Nepál nie je ďaleko. A cesta tam nestojí zďaleka toľko ako letenka do Ázie. Môj Nepál sa volá Tatranské kúpele Lučivná. pokračovanie článku
Som žena. Novinárka. Lektorka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
